Insitné umenie je tvorivá metóda, ktorú určuje vrodená, miestami nespútateľná sila výtvarne vyjadriť stav svojho vnútra či podvedomia a  podať výpoveď o stave svojej duše.

Realizovať tento podvedomý vnútorný diktát predpokladá mať čisté srdce i myseľ a nedokonalosťami sveta nezakalený zrak. Návratom k prastarým hodnotám ľudstva, či ich pripomenutím, vniesť do sveta insitnej maľby sviežosť a regeneračne pôsobiaceho ducha.

Termín naivné umenie sa v teórii výtvarnej kritiky objavil 1. krát v roku 1908 v práci G. Apollinaira v Revue des Lettres et des Arts. Napísal „Je to tvorba, ktorá netvorí nijaký vyhranený umelecký smer a neprináša ani estetický program, má výrazne individuálny charakter ale aj nepopierateľný pôvab a krásu naivného realistického názoru“.

Priekopníkom insitného umenia bol označený Francúz Henry Rousseau, pôvodným povolaním saxofonista vo vojenskej kapele, bojoval v pruskej vojne a neskôr pôsobil ako colník, a tak ho priatelia aj nazývali, „Colník“. Je to určite najznámejší colník histórie. Maľovať začal ako amatér okolo štyridsiatky a aby sa maliarstvu mohol plne venovať, odišiel do predčasného dôchodku. Objavil ho kunsthistorik Wilhelm Uhde v roku 1885. Tvrdil, že prvý raz vystavoval v Salóne na Champs-Elysées, v katalógoch sa však jeho meno nenašlo. Od roku 1886 pravidelne vystavoval v Salóne nezávislých.

25. 11. 1939 v Žiline
pôvodné povolanie: projektantka
bydlisko: Bratislava, Podunajské Biskupice

Svoj talent objavila už v útlom detstve, čas na maľovanie prišiel až, po splnení si povinností manželky a matky a tým bol dôchodok.

Vo svojich motívoch sa vracia do detstva, na miesta kde počas prázdninových mesiacov v mlyne u babičky spolu so svojimi rovesníkmi zažívala mnoho príjemného a veselého.

Svojimi obrazmi popisuje krásu slovenskej krajiny a v mnohých prípadoch zachytáva Slovensko spred 50. rokov a skôr. Chovali sa ovce. Pásli sa husi, kačky, na lúkach kravičky spásali trávu, ktorá bola posiata sedmokráskami a púpavami. Na poliach rástlo žitko a pri potoku kvitli poľné maky, nezábudky a nevädze. Deti sa hrali a lozili po stromoch.

To je len zopár tém, ktoré  nám tvorba p. Jankovskej ponúka. A k tomu jasná, nekomplikovaná štylizácia krajiny, človeka, domčekov pod horami, presvetlená farebnosť, javisková kompozícia. Toto všetko nás vedie niťou spomienok autorky a u mnohých divákov aj vlastných.

Autorka sa venuje maliarskej technike kvašu, tempery a olejom. Získala viacero ocenení za svoju tvorbu.